Nahý rodič

„Kráľ je nahý“, povedalo dieťa v Andersenovej rozprávke Cisárove nové šaty. Dieťa bolo jediné, ktoré nielen videlo holú pravdu, ale ju dokázalo vysloviť nahlas.

Deti nás vidia nahých. Vidia nám rodičom do duše, vidia ako sa cítime, vedia, či nás život teší, či v ňom vidíme zmysel, čo nás naozaj vnútorne teší a kedy nás niečo zožiera, vedia, aký máme vzťah s druhým rodičom, či sa máme radi, či sme radi spolu…

Deti možno nerozumejú, o čom sa rozprávame, ale dobre vnímajú, či sa spolu smejeme, alebo je dusno. Slová nie sú pre dieťa rozhodujúce. Deti vnímajú postoj, vnútorné rozpoloženie svojich vzťahových osôb. Vnímajú najmä mimiku, neverbalitu, činy. A slová? Tie sú významné len vtedy, keď potvrdzujú neverbálne prejavy. Problém je, keď slovami vyjadríme opak toho, čo dieťa vníma, že sa nachádza v našom vnútornom rozpoložení. Tento rozpor „zabíja“.

Tak, ako sa cítime my rodičia,  sa cítia aj naše deti, pretože identita detí je odvodená od tej našej. Spokojné dieťa je to, ktoré má spokojného rodiča. Preto táto stránka nie je o deťoch, ale o rodičoch, aj keď v konečnom dôsledku o deťoch je. Na nás záleží. Nezáleží na tom,  aké múdre rady, ponaučenia a moralizovania deťom porozprávame. Záleží na tom, ako sa vnútorne cítime, či sa tešíme zo života, zo vzťahov, z práce, či máme sny a vízie, či prijímame seba samých takých, akí sme. Či prežívame nádej, či vieme dôverovať, či vieme narábať so slobodou, či sme vďační, či sa vieme smiať. Smiať vo svojim vnútri a samozrejme aj nahlas.

To dieťa v Andersenovej rozprávke malo múdrych a spokojných rodičov, pretože v ňom „nezabili“ schopnosť vidieť a vypovedať nahú skutočnosť.

Všetci ľudia majú v prvých rokoch života, keď sú deťmi, schopnosť vidieť holú pravdu. Deti sa dokážu aj spýtať nepríjemne pravdivé otázky. My rodičia to v nich ale zväčša „zabijeme“. Niekedy úplne zabijeme schopnosť čo i len vnímať skutočnosti zdravo kriticky a polemicky. Inokedy iba odvahu sa pýtať nahlas. Samozrejme, nie je možné sa kedykoľvek a kdekoľvek pýtať a múdry rodič naučí dieťa hovoriť a pýtať sa na primeranom mieste, vo vhodnom čase, ale niekedy aj primerane odvážne a znepokojujúco.

Na tejto stránke a v rámci projektu Detstvo potrebuje smiech chceme vytvoriť priestor pre to, aby sme my rodičia posilňovali svoju vnútornú spokojnosť, hľadali svoj smiech, boli v pohode, nebáli sa snívať a hľadali zdroje pre radosť a vďačnosť. Aby sme sa nielenže nebáli otázok detí, pre ktoré je náš vnútorný svet odhalený, ale aby sme to v nich rozvíjali. Aby spätná väzba medzi rodičom a dieťaťom, medzi rodičmi navzájom bola vítaná. Aby naše deti, keď budú dospelé, sa stali našimi partnermi a priateľmi. Je to krásne, keď sa to podarí.

Deti nás vidia nahých a to je veľmi vzácne. Využime to.

Marek Roháček,
predseda Návratu