Čaro psychickej odolnosti

Umenie a veda reziliencie /psychickej odolnosti

Prečo dokážu niektoré deti prospievať aj napriek negatívnym udalostiam, ktoré prežili?

Preložené z anglického originálu od Bari Walsh, 23.3. 2015 14:57

Keď ľudia čelia dopadom traumy z detstva – prečo sa niektorí adaptujú a prekonajú ich zatiaľ čo iní si na sebe nosia celoživotné jazvy, ktoré znižujú ich potenciál? Narastajúce dôkazy poukazujú na jednoduchú odpoveď: Každé dieťa, ktoré toto dokázalo malo aspoň jeden stabilný a vrelý vzťah s podporujúcim dospelým.

Sila tohto jediného intenzívneho vzťahu s dospelým je kľúčovou ingredienciou reziliencie – pozitívnej adaptívnej reakcii voči značným negatívnym vplyvom – podľa nových údajov z National Scientific Council on the Developing Child – organizácie s multidisciplinárnou spoluprácou, ktorej predsedal Jack Shonkoff z Harvardu. Pochopiť centrálnu rolu tohto vzťahu ako aj iných vynárajúcich sa zistení o umení reziliencie dáva politikom (i odborníkom pozn. Prekl.) kľúčovú páku na prehodnotenie ktorý zo súčasných programov vytvorených na pomoc znevýhodneným deťom (deťom s ťažkou životnou skúsenosťou, pozn.prekl.) funguje.

„Reziliencia/odolnosť závisí na podporujúcom vnímavom vzťahu a na zvládnutí schopností, ktoré nám pomáhajú reagovať a adaptovať sa na negatívne vplyvy zdravým spôsobom,“ hovorí Shonkoff, riaditeľ Centre on the Developing Child na Harvarde. „Práve tieto schopnosti a vzťahy dokážu premeniť toxický stres na tolerovateľný stres“.

Narastajúci počet výskumov dokazuje, že vyvíjajúci sa mozog sa spolieha na konzistentné „daj a vráť“ interakcie, ktoré prebiehajú medzi dieťaťom a primárnym opatrovateľom. Ak sa tieto interakcie vyskytujú pravidelne, vytvárajú lešenie, ktoré pomáha budovať „kľúčové kapacity – akými sú napríklad schopnosť plánovať, monitorovať a regulovať správanie a adaptovať sa na meniace sa podmienky – ktoré umožňujú deťom reagovať na nepriaznivé vplyvy  a pri tom prospievať“ pokračuje správa. Vyvíjajúci sa mozog je chránený kruhom spätnej väzby medzi biológiou a prostredím.

Avšak pri absencii takýchto vnímavých vzťahov sa architektúra mozgu nevyvíja optimálne. Telo vníma absenciu ako ohrozenie a aktivuje stresové reakcie, ktoré ak sú prolongované – vedú k fyziologickým zmenám zasahujúcim mozog a systémy fyzického a mentálneho zdravia. Stres sa stáva toxickým a tak deťom sťažuje podmienky na to aby sa adaptovali alebo vzchopili.

Skúsenosti skupiny detí, ktoré prekonali negatívne vplyvy a skončili s neočakávane pozitívnymi dopadmi na život podporújú nové porozumenie povahy reziliencie – a toho, čo môžeme urobiť aby sme ju dosiahli.

Tu je vysvetlené, čo nám hovorí veda reziliencie/ alebo veda o odolnosti:

• Reziliencia sa vytvára zo súhry medzi vnútornými predispozíciami a externými skúsenosťami. Vyvíja sa z podporujúceho vzťahu, adaptívnymi schopnosťami a pozitívnymi skúsenosťami
• Dokážeme vidieť a zaznamenávať rezilienciu v pojmoch ako detský mozog, imunitný systém a gény reagujú na skúsenosť stresu.
• Existujú spoločné charakteristiky, ktoré sú predispozíciami pozitívnych dôsledkov na negatívne vplyvy:
  1. Dostupnosť aspoň jedného stabilného, starostlivého a podporujúceho vzťahu medzi dieťaťom a dospelým opatrovníkom
  2. Pocit zvládania životných udalostí
  3. Silné exekutívne funkcie a schopnosť sebaregulácie
  4. Podporujúci kontext pozitívnej viery alebo kultúrnych tradícií
• Naučiť sa pracovať so zvládateľnými ohrozeniami nášho fyzického a sociálneho well-beingu je kritické pre vývin reziliencie
• Niektoré deti majú väčšiu citlivosť pre oboje – pozitívne aj negatívne skúsenosti
• Reziliencia môže byť situačne špecifická
• Pozitívne a negatívne skúsenosti neskôr pokračujú v ovplyvňovaní mentálneho a fyzického vývinu dieťaťa. Rezilienciu možno budovať, nie je vrodenou črtou alebo zdrojom, ktorý môžeme využívať.
• Odpoveď ľudí na stresujúce skúsenosti sa dramaticky mení, ale extrémne škodlivé vplyvy takmer vždy vytvárajú vážne problémy, ktoré vyžadujú liečbu

Jack P. Shonkoff, M.D., vedúci Centra pre rozvoj dieťaťa. Využíva poznatky a vedu o ranom vývine detí k inováciám a progresívnym zmenám  v politike a v praxi, s cieľom zlepšiť životnú perspektívu detí so znevýhodnením a redukovať  dôsledky raných nepriaznivých životných okolností.

Preložila Mária Zelík-Leitnerová, psychologička, externá spolupracovníčka Návratu

Zdroj: https://www.gse.harvard.edu/news/uk/15/03/science-resilience

 

Ak vás téma zaujala, je dostupná publikácia Psychická odolnost v každodenním životě.