Veľká päťka psychických potrieb rodičov
K životu potrebujeme základné veci ako vzduch, aby sme sa nezadusili, vodu a jedlo, aby sme nezomreli od smädu a hladu… a vzťah, pretože človek bez vzťahu zomiera tiež.
Čo ešte potrebuje dieťa k tomu, aby sa mohlo dobre rozvíjať, aby prospievalo, dobre sa cítilo na svete? A čo jeho rodičia?
Podľa štúdií a dlhoročných skúseností dvoch českých detských psychológov, prof. Langmeiera a prof. Matějčeka (1974) má dieťa 5 základných psychických potrieb:
- Potreba stimulácie – dieťa potrebuje dostávať primerané množstvo podnetov, ktoré musia byť vhodné pre jeho vek, kvalitné a premenlivé. Uspokojenie tejto potreby vedie k aktivite detského organizmu.
- Potreba zmysluplného sveta – ak sa majú z jednotlivých podnetov stať poznatky a skúsenosti, ktoré dieťa bude vedieť využiť, musí v nich byť nejaký poriadok a zmysel. Uspokojenie tejto potreby umožňuje dieťaťu učiť sa, získavať skúsenosti, prispôsobiť sa životných podmienkam, osvojovať si rôzne zručnosti, stratégie spoločenského správania,…
- Potreba životnej istoty – Uspokojenie tejto potreby dieťa zbavuje úzkosti, dodáva mu pocit bezpečia, umožňuje mu cieľavedome poznávať svet, pracovať, zapájať sa do spoločnosti. Napĺňa sa v medziľudských citových vzťahoch.
- Potreba pozitívnej identity, vlastného JA – dieťa potrebuje prijať seba samé a svoju spoločenskú hodnotu. Opakom identity je anonymita. Uspokojenie potreby sebaúcty a potrebného sebavedomia je podmienkou zaradenia sa do spoločnosti.
- Potreba otvorenej budúcnosti, nádeje a životnej perspektívy – ak je táto potreba naplnená, dieťa prežíva svoj osobný život ako uspokojivý, dobrý. Ak stratí alebo nemá životnú perspektívu (uzavretá budúcnosť), vedie to k zúfalstvu.
Ako to teda súvisí s vami, rodičmi?
Mohli by sme tu dávať dobré rady, ako každú z týchto potrieb svojmu dieťaťu naplniť, ale neurobíme to. Celú vec postavme inak. Všetky tieto potreby deťom môže najlepšie naplniť mama a tato, ktorí sami majú tieto potreby naplnené. Pretože identita dieťaťa sa tvorí na základe identity jeho rodičov.
Skúste sa sami seba spýtať:
- Mám vo svojom živote dosť kvalitných podnetov? Takých, ktoré sú pre mňa impulzom k aktivite? Ktoré ma nevyčerpávajú, ale naopak, dodávajú mi energiu a chuť niečo robiť? Byť aktívny? Meniť možno drobné ale dôležité veci vo svojom živote, vo svojom dome alebo v okolí? Viem, čo ma baví a čo mi robí radosť a venujem tomu kúsok svojho času?
Ak áno, vaše dieťa to na vás určite vidí a prirodzene si aj ono bude vo svojom okolí vidieť impulzy k aktivite, k tvoreniu, k pohybu. - Vidím vo svojom živote, vo svojej ceste po zemi zmysel? Vnímam v ňom nejaký základný poriadok, vodítko? Mám víziu pre svoju budúcnosť? Alebo mám pocit, že je môj život skôr skladačkou náhodných udalostí, ktoré spolu nesúvisia a neviem ich ovplyvniť, že som len obeťou?
Ak viete, aký je zmysel vášho života, prečo tu ste, aj vaše dieťa bude pravdepodobne vnímať svet ako priestor, kde majú veci svoje miesto a v ktorom sa vie orientovať a rozumie mu. - Mám blízkych ľudí, ku ktorým patrím, ktorí ma podržia a dávajú mi vzťahy s nimi pocit istoty? Mám ľudí, pre ktorých som aj ja ochotný/á vzdávať sa vlastných výhod a práv? S ktorými tvorím rodinu, komunitu?
Ak ste vy zakorenení v bezpečných vzťahoch, ktoré napĺňajú vašu potrebu niekam patriť, aj vaše dieťa bude rado a spokojne nadväzovať hlboké vzťahy s najbližšími a priateľské vzťahy s inými vo svojom okolí. A vďaka tomu bude prežívať svet ako bezpečné miesto, na ktorom je rado. Že ľuďom môže dôverovať. - A čo sebaprijatie? Viem byť sám/sama sebou? Som rád, že som taký, aký som? Alebo o sebe pochybujem a mám potrebu stále niečo na sebe meniť?
Treba na sebe pracovať, rozvíjať sa, ale svoj potenciál najlepšie rozvinieme, ak prijmeme to, akí sme a na tomto základe sa ďalej budujeme. A ak vieme prijať sami seba, len vtedy vieme skutočne prijať aj svoje deti a dáme im priestor byť tým, kým sú a byť sami so sebou v pohode. - Pozerám do budúcnosti s nádejou alebo obavami? Mám plány na najbližšie dni, roky? Mám nesplnený sen a verím (alebo tajne dúfam), že si ho raz naplním? Alebo sa mi zdá, že je dosť náročné prežiť dnešný deň a do budúcnosti sa radšej veľmi nedívam? S kým svoje sny zdieľam? Viem o nich hovoriť so svojimi blízkymi, s deťmi?
Ak sa tešíte na dovolenku alebo nejaký iný čas v budúcnosti, spriadate doma spoločné plány, vyrábate alebo kupujete si veci, ktoré budete potrebovať, aby ste mali všetko pripravené raz – keď príde čas…, vaše dieťa vidí, že má zmysel plánovať, tešiť sa na zajtra a že už dnes môže niečo spraviť preto, aby mu bolo zajtra, o týždeň alebo o rok lepšie. A to mu dodáva radosť zo života a silu prežiť aj ťažkosti, ktoré z času na čas prichádzajú.
Dnes sa od rodičov očakáva, že naplnia deťom všetko, čo im na očiach vidia, že im zabezpečia tie najlepšie a podľa možnosti bezproblémové podmienky. Kupujú darčeky, pomôcky, knihy, platia krúžky, varia iba zdravo,… To môžu byť všetko užitočné veci, ale ak ich je priveľa, deťom pomôcť nemusia. Nepripravia deti na reálny život, nenaučia ich zvládať ťažkosti a nedajú im ani príklad, za ktorým by mohli ísť a ani obraz naplneného života. A pre rodičov sú tieto očakávania často stresujúce. Komu teda pomáhajú?
Skúsme sa namiesto potrieb ako kvalitný voľný čas, bio strava, dobré školské vysvedčenie a nový model mobilu, aby dieťa v škole nebolo za chudáka zamerať viac na to, čo deti potrebujú vnútri. Tam, kde sa z nich stáva osobnosť, ktorá zvláda prekážky, dokáže sa prispôsobiť, vníma potreby iných, má zručnosť vyrovnať sa s frustráciou…
A úplne najprv sa pozrime na to, či tieto potreby máme naplnené my. A čo v tom sami pre seba vieme urobiť.